Skrátili sa tým presuny na športoviská a späť, ale úplne sa vytratil typický olympijský duch spoločného prežívania súťaží. Športovci tak boli od seba izolovaní a viacerí sa sťažovali na takmer nijaké alebo len veľmi sporadické kontakty s reprezentantmi v iných športoch. Slovenská biatlonová výprava našla svoj stan v Bardonecchii približne 100 km západne od Turína takmer na taliansko-francúzskych hraniciach.

„Ja veru nemám z tejto olympiády vlastne žiadny zážitok. V dedine v Bardonecchii sme boli úplne odrezaní od olympijského diania. Za takmer mesiac, čo sme tu boli, sme sa jediný raz dostali do Turína na hokejový zápas našich s Kazachstanom. Inak nič. Mne v pamäti asi zostanú len tie nekonečné presuny z dediny do San Sicaria na tréningy a cesta späť. Psychicky je to hrozne ubíjajúce. To je teda olympiáda! Žiadny zážitok, úplne prázdne,“ posťažovala sa po poslednej súťaži tesne pred svojím odchodom na Slovensko biatlonistka Soňa Mihoková.